Permakultúra

Trendom dneška (hlavne u ľudí uvedomelých, mnohých mladých ľudí) je permakultúra. O čo vlastne ide? Je to len módny hit?

Permakultúra je vlastne životný štýl. Ľudia sa opäť vracajú k prírode, chcú byť sebestační, chcú využívať silu prírody, ale nezneužívať ju. Myslia ekologicky, do budúcna, na budúce generácie. Chcú im nechať viac, ako ich rodičia. Uvedomujú si konzumný život spoločnosti a vidia, že tento trend vedie k pomalému koncu našej civilizácie. Uvedomujú si, že musia niečo zmeniť, trendom sa stáva trvaloudržateľná kultúra – permakultúra.

Títo ľudia sa snažia vypestovať si potraviny, ale aj iné zdroje sami. Nemajú záujem o geneticky modifikované potraviny, potraviny prepchané chemikáliami, aby pekne vyzerali, boli predajné (pekné, dlho vydržia presun kamiónmi), ktoré nie len že nemajú chuť (nedozreté na slnku – chýba im energia), ale sú pre telo aj nezdravé (chemikálie).

V záhradách prevládajú jedlé druhy stromov, krov, trvaliek, bylín…Tieto sú užitočné nielen pre pre ľudí, ale aj pre vtáky, živočíchy a hmyz. Všetko je o kolobehu v prírode, v záhrade musia byť vytvorené podmienky pre užitočný hmyz (kvety, skrýše…), prirodzených predátorov škodcov. Ak v záhrade funguje rovnováha, nie je dôvod zasahovať do nej. Ak sa občas (v malom – v prírode sa to všetko rýchlo vyrieši) premnoží nejaký škoda, nastupuje prirodzený predátor. Preto vytvárame podmienky pre to, aby sme tu prirodzených predátorov už v záhrade mali. Lienky prídu na vošky, slimáky požerú žaby, na mnohých škodcoch ako húsenice si pochutia vtáky. Lienkam vytvoríme hmyzie domčeky, žaby potrebujú aspoň malú vodnú plochu a vtáky kry s bobuľami, ktoré vydržia aj cez zimu.

Permakultúra je aj o ekologii. V permakultúrnej záhrade je miesto aj pre koreňovú čistiareň. Tá šetrí prírodu aj peniaze. Kal v nej sa vytvorí až po dlhých rokoch (10-20). Všetkú očistnú silu prevezmú na seba rastliny. Z ekologického hladiska myslíme aj na to, že opadá starosť volať firmu s kalovým čerpadlom, ktorá vrámi šetrenia možno vypustí obsah žumpy, alebo čističky do nejakej rieky. Je to bežné a smutné…